Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako
vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet.
Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom,
diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri
spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.
Katolíci slávia vo štvrtok popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia
Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych
kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a
vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá
noc..., ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v
malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach, najmä v Bratislave, sa
konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22.00 h, na
ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a
domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené
vianočné stromčeky.
Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania
bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch.
Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými
miestami musí ostať jedno miesto neobsadené. Vyplýva to z vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri
ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných
podujatí. V rímskokatolíckych kostoloch sa z tohto dôvodu zvyšujú aj
počty bohoslužieb.
V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v
neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 h). V
evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné
štedrovečerné služby Božie.
Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára.